Dobrovolnictví v Keni: Je dôležité ísť na veci postupne
Martina Hlisnikovská má za sebou čerstvý zážitek z dobrovolnictví v Keni. Strávila zde čtvrt roku a přínosné to bylo nejen pro místní, ale i pro ni osobně. Jak to tak u dobrovolnictví bývá. Nebyla to snadná zkušenost, ale rozhodně nelituje. Jsem ráda, že souhlasila s rozhovorem o této zajímavé a nezapomenutelné dobrovolnické aktivitě.
Pred pár týždňami som sa vrátila z 3-mesačnej dobrovoľníckej aktivity v Keni. Pracujem v korporácií na oddelení Udržateľnosti/ Spoločenskej zodpovednosti, a teda témy pomoci komunitám a dobrovoľníctva sú mi odjakživa blízke. Preto keď prišla príležitosť ísť pomáhať ako expertný dobrovoľník, vzala som si v práci neplatené voľno, a odletela do Afriky. Na 3 mesiace som bola expertná dobrovoľníčka – to znamená, že svoj čas som netrávila v teréne, ale s miestnymi organizáciami, kde som sa snažila odovzdať svoje vedomosti a pomôcť im v dlhdobom rozvoji. Samozrejme som sa počas týchto troch mesiacov mala možnosť zúčastniť aj projektov v teréne, napríklad som sadila mangrovníky alebo prezentovala študentom v škole témy ochrany prírody a klimatická kríza.
Jak jste se k této nabídce dostala?
K tejto príležitosti som sa dostala cez slovenskú organizácia Človek v ohrození (sesterská organizácia českého Človeka v tísni).Už dlhšiu dobu som o niečom takomto uvažovla, navyše šlo o pozíciu expertného dobrovoľníka, kde som mohla využiť svoje znalosti a skúsenosti. Navyše sa jednalo o pozíciu v Keni, ktorá bola odmalička mojím snom, takže som vedela, že je to príležitosť, ktorú si nemôžem nechať ujsť.
Co vám tato zkušenost dala?
Čo mi celá táto skúsenosť vlastne dala? Vystúpenie z komfortu: Byť sám, navyše ako žena v cudzej krajine, nepoznať jazyk, miestne zvyky a mentalitu, je zo začiatku náročné, ale zároveň dôležité pre lepšie spoznanie danej krajiny a jej ľudí. Človek sa začne veľa pýtať, je otvorenejší, odhodí strach skúšať nové veci.
Rozhľad: Ako expertná dobrovoľníčka som strávila čas vo viacerých neziskových organizáciách. Spoznala som množstvo inšpiratívnych ľudí, počula desiatky zaujímavých príbehov a objavila skvelé projekty. Koľko energie do dobrovoľníctva človek dá, toľko sa mu vráti v podobe nových informácií a kontaktov.
Stretnutie s realitou: Najmä v krajinách ako je Afrika, okamžite pocítite ako dobre v živote na tom vlastne ste. Títo ľudia musia chodiť niekoľko kilometrov aby mali pitnú vodu, napriek tomu sú ale často šťastnejší ako my Európania. O to viac vnímam, ako je dôležité rozvojovým krajinám poskytovať pomoc, či už cez dobrovoľníctvo alebo rôzne projekty a zbierky neziskových organizácií.
Dobrovoľníctvo dá človeku naozaj veľa, nie vždy je to ale len o pozitívnych zážitkoch. Nedá mi nespomenúť, ako je dôležité ísť na veci postupne. Po príchode do Kene som videla množstvo chudoby, deti žobrajúce o jedlo, suchú krajinu dopadom klimatickej krízy či iné problémy. Je náročné to vidieť, a zároveň má človek potrebu hneď všetkým pomôcť, čo žiaľ nie je možné. Moja rada ako to všetko zvládnuť, je ísť na veci postupne, diskutovať s miestnymi a hľadať cesty ako im pomôcť mať čo najväčší a dlhodobý dopad. V tom je pre mňa čaro expertného dobrovoľníctva, nezmeníte svet zo dňa na deň, ale prispievate k malým zmenám, ktoré na konci dňa spravia rozdiel.
Co byl v průběhu celé doby problém a co naopak vás nejvíc bavilo?
Neviem, či som mala šťastie, ale počas môjho dobrovoľníckeho pobytu som sa nestretla so žiadnymi výraznými problémami. Samozrejme zo začiatku to bol kultúrny šok, ľudia v Keni majú iný životný štýl a zvyky ako my v Európe. Asi najväčšou bariérou bolo pre mňa ich vnímanie času, ľudia v Keni často meškajú a celkovo moc neplánujú dopredu. V porovnaní s európskou dochvíľnosťou a snahou o časovú efektivitu to bol veľký kontrast, na ktorý som si musela zvyknúť.
Čo sa týka činností, ktoré ma najviac bavili, bolo to práve stretávanie sa s ľudmi, a možnosť spoznať ich prístup k práci, pohľad na klimatickú krízu a podobne. Verím, že takáto skúsenosť mi rozšírila obzory a snažím sa aj vo svojej práci na veci nahliadať inak. Veľmi ma bavilo pomáhať im hľadať riešenia, ktoré budú fungovať aj po mojom odchode. Snažila som sa im odovzdať svoje skúsenosti, ale zároveň im netlačiť náš europsky spôsob pracovania. Myslím že pri takýchto činnostiach je velmi doležité snažiť sa nájsť balans a rešpektovať miestne zvyky a spôsoby práce.
Byla to Vaše první dobrovolnická zkušenost?
Dobrovoľníctvu sa venujem popri svojej práci dlhodobo, doteraz sa ale vždy jednalo o krátkodobé aktivity v rámci Českej republiky. Vyskúšala som si manuálne práce - pomoc s upratovaním, malovanie a podobne, aj expertné doborovoľníctvo, keď som učila angličtinu ľudí s mentálnym postihnutím. S niekoľko mesačným dobrovoľníctvom v zahraničí, som doteraz nemala skúsenosť, ale som veľmi rada , že som si to mohla vyskúšať.
Chystáte se nyní v dobrovolnictví pokračovat? V jakém směru?
V dobrovoľníckych aktivitách sa rozhodne chystám pokračovať, momentálne si hľadám aktivity, ktoré by boli na pravidelnej báze. Rada by som sa venovala vzdelávaniu, mentoringu a pomáhala organizáciám v ich rozvoji. A samozrejme dúfam, že sa mi raz podarí vrátiť sa do Afriky.
Děkuji moc, ať se Vám nadále daří!
